Hora Schafberg sa nachádza blízko Salzburgu pri jazere Wolfgansee v juhovýchodnej časti krajiny v oblasti Soľnohradsko. Jej výška 1783 metrov [...]
Snáď každý z nás si občas zaželá poodhaliť svoju budúcnosť, zistiť čo nás čaká a aké rozhodnutia sú pre našu budúcnosť tie najlepšie. Táto túžba je snáď rovnako stará ako samo ľudstvo. Obdobie starovekej Antiky môžeme bez najmenšieho zveličovania považovať za zlatý vek veštenia. Takmer súčasne so vznikom gréckych mestských štátov vznikali aj veštiarne. Ich význam bol nenahraditeľný ako pre panovníkov tak aj pre obyčajných ľudí. O spôsoboch veštenia, obradoch a rituáloch, ktoré sprevádzalo samotné čítanie budúcnosti, sa zachovalo iba veľmi málo. V starovekom Grécku bolo mnoho miest, kde sa na požiadanie zjavovala budúcnosť.
K najstarším veštiarňam patrila Diova veštiareň v Dodóne, kde sa otázky písali na tenké kovové doštičky a odpovede prichádzali zo šumenia posvätného Diovho duba v jednoduchej podobe “áno” alebo “nie”. Keď zafúkal vietor, zvieracie kosti zavesené na dube vydávali zvuky, čo bolo považované za významný prejav božej vôle. Neďaleko Dodóny sa nachádzala jedna z najunikátnejších veštiarní Nekromanteion – veštiareň mŕtvych. Budúcnosť veštili tiene mŕtvych, ktoré sa návštevníkom zjavovali pred vystrašenými očami. Všetko sa dialo pomocou dômyselného technického zariadenia a manipulácie.
Delfy – Apollónov chrám
Za synonymum slova veštiareň sa považujú Delfy (Delfoi). Delfy sú antické aj moderné mesto zároveň ležiace na úpätí hory Parnas. Sú postavené v neprístupnom teréne na terasách. Nachádzala sa tu Panhelénska svätyňa s jednou z najvýznamnejších veštiarní v starovekom Grécku. Delfská veštiareň bola významným pútnickým miestom považovaná za stred sveta, nachádzal sa tu „pupok sveta“. Zo všetkých kútov krajiny tu prichádzali mocní vládcovia aj chudobní pútnici. aby sa vo veštiarni opýtali kňažky Pýthie na radu. Žiadny vládca sa neobišiel bez proroctva kňažiek z Delf. Veštkyňa Pýthia sa dokázala dostať do tranzu pomocou vône stimulujúcich kadidiel a dymu z vavrínových a myrhových listov, v ktorom prednášala svoje proroctvá. O výklad zmätených a dvojzmyselných proroctiev sa starali kňazi. Takto mali práve oni rozhodujúci vplyv na politické a ekonomické rozhodnutia vládcov. Mali dobrý prehľad o celej krajine, politike a diplomacii a vlastnili rozsiahle záznamy o dôležitých ľuďoch v krajine. Beda tomu, kto sa im znepáčil a rastúca sláva Delf bola zdrojom obrovských príjmov.
Delfy – Marmaria
Na úpätí hory Parnas sa nachádzal chrám boha Apollóna, ktorý bol obklopený menšími chrámami, čo boli klenotnice jednotlivých mestských štátov. Nápis na Apollónovom chráme hlásal: „Poznaj sám seba.“ Spojnicou týchto chrámov bola Svätá cesta, po ktorej chodili vládci a pútnici do Delf až do Apollonovho chrámu. Bola lemovaná pokladnicami pre dary. Medzi najzaujímavejšie pamiatky Delf patrí zrekonštruovaná pokladnica Atén. Dnes tu zostalo len pár stĺpov a predstavy o kráse tohto chrámu. Pomerne dobre sa zachovalo divadlo zo 4. storočia pred našim letopočtom. Nad divadlom sa dvíha ešte ďalšia terasa, na ktorej je zachovalý veľký štadión s kapacitou až päťtisíc divákov, ktoré sa stávalo dôležitým miestom počas Pythijských hier. Prebiehali každý štvrtý rok na počesť Apollónovho víťazstva nad drakom Pythónom. Zo športových disciplín sa súťažilo v jazde na voze, behu a zápasení. V umeleckých súťažiach to boli preteky v hre na píšťale a na kithare v básnických a dramatických skladbách a v speve so sprievodom píšťaly. Veľmi zaujímavá je tiež terasa nazvaná Marmaria, ktorá sa nachádza asi 150-200 m východne od Apollónovho chrámu. Tu okrem zvyškov rozsiahleho gymnasia, trosiek dvoch Athéniných chrámov a dvoch pokladníc je zďaleka viditeľná kruhová stavba neznámeho určenia z doby okolo roku 400 pred našim letopočtom.
Neďaleko historického územia sa nachádza modernejšia časť mesta s typickými úzkymi uličkami. Nájdete tu množstvo obchodíkov so suvenírmi, reštaurácií, kaviarní a milých usmievavých obyvateľov. Večerná prechádzka mestečkom je skvelým oddychom po vyčerpávajúcej návšteve archeologickej lokality. V Delfskom múzeu sú uložené artefakty z Apollónovho chrámu, mramorové stĺpy s nádhernými hlavicami, sochy a obetné dary, akými bol napríklad býk zo zlata a striebra v životnej veľkosti. Najvzácnejšou dochovanou pamiatkou je 180 centimetrov vysoká socha pohoniča, ktorá bola nájdená hneď na začiatku vykopávok v 19. storočí. Delfy boli v roku 1987 zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Prehliadka aj s múzeom a terasou Marmaria zaberie minimálne 4 hodiny. Areál je prístupný každý deň a vstupné je 6,- EUR.
Úvodné foto: Rony Siegel
Galéria
Euro Exchange Rate