Antarktída

Antarktický kontinent je súčasťou antarktickej polárnej oblasti s rozlohou 14 000 000 km². Rozkladá sa okolo južného pólu. Rossovo more (z Tichého oceánu) a Wedellove more (z Atlantského oceánu) vnikajú hlboko do pevniny a delia ju na dve časti.

Väčší Východný Antarktis sa nachádza na strane atlantsko-indickej a menší Západný Antarktis na pacifickej strane s najväčším Antarktickým polostrovom, vybiehajúcim smerom k Južnej Amerike. Je to najchladnejší a najsuchší svetadiel na Zemi, s najvyššou priemernou nadmorskou výškou 2000 metrov nad morom. Antarktída je poslednou nedotknutou divočinou na planéte.

Domnienka o existencii rozsiahlej pevniny na južnej pologuli sa zrodila pred viac ako 2 000 rokmi. Výraz “antarktis” siaha svojimi koreňmi až do gréckej mytológie. Arktos (Medvedica) pomenovali starí Gréci súhvezdie, ktoré sa nachádza nad severným pólom a postupom času začali slovo “arktický” používať aj k označeniu oblasti, nad ktorou svieti. Slovom antarktický začali analogicky označovať protiľahlú oblasť(anti = proti + Arktída). Úzko to súviselo aj s ich predpokladom o guľatosti Zeme, ktorý vyslovili, opierajúc sa o svoje poznatky.

Prvý Európan, ktorý prekročil južný polárny kruh bol James Cook v roku 1773. V 19. storočí antarktickú pevninu prvý krát zbadali členovia ruských, britských a amerických výprav. Na začiatku 20. storočia sa k južnému pólu vydalo niekoľko ďalších polárnych výprav. Južný magnetický pól bol pokorený v roku 1909 a južný pól prvý dosiahol 14. decembra 1911 nórsky bádateľ Roald Amundsen. O mesiac neskôr prekročil Južný pól Brit Robert Falkon Scoty, ten však na spiatočnej ceste zahynul vyčerpaním v snehovej búrke. Prvý krát preletel Južný pól v roku 1929 Američan Richard Evelyn Byrd.

V Antarktíde nežijú domorodci, nemá svojich stálych obyvateľov okrem tučniakov, tuleňov a vedcov, nemá žiadnu vládu a nie je pod politickou zvrchovanosťou žiadneho národa. Jednotlivé teritóriá spravujú rôzne krajiny, naviac, plocha medzi 90°W a 150°W je iba časť Antarktídy a nepatrí pod žiadnu správu. Na jej návštevu víza nepotrebujete. Platný cestovný pas je potrebný na vstup do krajiny z ktorej loď plaviaca sa do Antarktídy odchádza. Víza budete potrebovať v krajinách, kde bude loď kotviť. Odporúča sa vopred informovať o predpokladanej trase plavby.

Antarktída je synonymom chladu. Počas extrémne mrazivých dní teploty vo vnútrozemí klesajú na -70°C, počas najteplejších vystúpia na  -35°C. Pri pobreží sú teploty prijateľnejšie: od  -15°C do -32°C v zime, lete od 5°C do -5°C. Najteplejšou oblasťou je Antarktický polostrov. Najvyššia nameraná teplota bola +14°C na argentínskej polárnej stanici Esperanza. Vnútrozemie je najsuchšou púšťou na Zemi, keď extrémne teploty zmrazujú vodu priamo zo vzduchu. Na tomto území spadne za rok menej než 5 cm zrážok. Antarktické vetry sú najsilnejšími na planéte: katabatické vetry dosahujú rýchlosti okolo 320km/h. Vetry na studenej náhornej plošine sú prekvapivo slabé. Antarktické snehové búrky sú nesmierne nebezpečné a vyskytujú sa často.

Takmer 99 % územia kontinentu pokrýva pevninský ľadovec s objemom cca 25 mil. km³ vody, čo je, pre predstavu, takmer 80 % svetových zásob sladkej vody. Keby sme tento ľad odstránili, kontinent by sa zmenil na súostrovie. Podľa zmluvy z roku 1959 môžu štáty využívať Antarktídu iba pre mierové účely (to znamená, že toto územie nepatrí žiadnemu štátu a je zakázané využívať jej nerastné bohatstvo). Kontinent spadá pod správu Antarktickej dohody uzavretej v roku 1961. Niektoré ďalšie zmluvy, napr. z roku 1980 a 1991, vymedzujú aj podmienky ochrany životného prostredia Antarktídy.

Antarktída nepatrí žiadnemu štátu. Má však bohaté zásoby nerastných surovín a rýb, takže si na ňu niektoré krajiny robia nárok. Čiastočné územné nároky majú:  Argentína, Austrália, Chile, Francúzsko, Nový Zéland, Nórsko a Veľká Británia. Územné práva majú tiež USA a Rusko.

V súčasnej dobe udržuje 17 štátov 48 výskumných staníc, pričom v letných mesiacoch sa ich počet ešte zvyšuje. Pre zladenie a koordináciu jednotlivých výskumných programov bol v roku 1998 vytvorený SCAR (výbor pre zladenie antarktického výskumu), najnovšími členmi  výboru sú India a Čína. Na polárnych staniciach platia meny domovských krajín.

Najviac návštevníkov sa na Antarktídu dopraví v lete. Prichádzajú veľkými zaoceánskymi plavidlami do oblasti súostrovia Južného Shetlandu. Lode vyrážajú z prístavov v Ohňovej Zemi, v Chile a v Argentíne, najčastejšie však  z argentínskeho mesta Ushuaia v Ohňovej zemi. K preprave  je možné využiť aj helikoptéru. Cestovné kancelárie, ponúkajú zhruba 14  denné výlety. Z Ushuaii na Antarktídu dopravujú klientov pomocou ľadoborcov.