Irán, krajina zasnúbená pre cestovateľov?

iran

Krajina plná teroristov, ktorých agresívna vláda je zodpovedná skoro za všetko zlo sveta. Presne tak, zjednodušene povedané, vykresľuje Irán väčšina západných médií. Naša návšteva “zeme zločincov” ale navodzuje úplne iné pocity. Pozrite sa s nami k hrobu známeho perzského básnika Hafeza do Persepolu a Pasargád.

Nad hrobom básnika

K Hafezovmu hrobu prichádzajú Peržania denne po tisíckach. Mnohí so zbierkou jeho veršov v rukách, recitujúc ho spamäti. Keby dnešná iránska rodina mala mať doma len dve knihy, bude to Korán a Hafezove básne. Pred mauzóleom sú perzské rodinky s deťmi, školské skupinky, chlapci z náboženskej školy aj zamilované dvojice.

iran_4iran_5

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Postupujeme nádhernou záhradou, v strede ktorej stojí altánok s Hafezovým hrobom. Z ampliónov znejú básnikove verše, decentne podfarbené meditačnou hudbou. Toto nie je nejaké hrané predstavenie. Iránci jednoducho prichádzajú vzdať hold jednému z najväčších synov svojho národa.

Nepodľahnúť podmanivosti tohto miesta nie je možné, zostávame tu asi dve hodiny. Ale napriek vznešenej až nadpozemskej atmosfére si tu odpočinok a meditáciu veľmi neužijeme. Je to rovnaké ako kdekoľvek inde v Iráne. Sme tu cudzinci a miestni majú neodolateľnú chuť sa s nami dať do reči.

Krádež je presne to, čo sa vám v Iráne skoro určite neprihodí. Násilná a majetková kriminalita sa tu blíži nule. Rovnako ani po teroristoch, často vykresľovaných v západných médiách, nie je ani stopy. Bežní ľudia sa na ulici neboja povedať, že podľa ich názoru je vláda zlá,  prípadne dobrá. Toto sa práve nepodobá na totalitný štát.

Rovnako tak Irán nie je beznádejne chudobný, ako sa niekedy na Západe interpretuje. Bohatá západná Európa to síce podľa veľkosti materiálneho bohatstva nie je, ale hrubý domáci produkt na hlavu podľa parity kúpnej sily je napriek dlhodobým hospodárskym sankciám zo strany západných krajín na úrovni Rumunska či Bulharska, teda ďaleko od dna. Žobrákov či bezdomovcov tu prakticky nestretnete.

Čádor alebo hidžáb

Rozhodujúcu väčšinu obyvateľov Iránu, okolo 90 %, tvoria šítsky moslimovia. V krajine žijú aj sunniti a kresťania. Bez ohľadu na vyznávanú vieru, zákon nariaďuje pre všetkých obyvateľov aj pre cudzincov pravidlá obliekania na verejnosti. Ženy musia nosiť čádor

minimálne islamskú šatku (hidžáb) zahaľujúcu vlasy a k tomu splývavé oblečenie, ktoré zakrýva celé telo a neprezrádza tvary tela. Mnoho miestnych moslimiek však nosí prísne pôsobiaci čádor, odev z tmavej (obvykle čiernej) látky, ktorý v jednom kuse zahaľuje celé telo okrem tváre. V oblasti Perského zálivu nosia niektoré ženy ešte masku na tvári. Rovnako muži musia mať úplne zahalené nohy, šortky nie sú povolené. Na rozdiel od žien sa mužom tolerujú košele s krátkymi rukávmi. Na dodržiavaní pravidiel obliekania dohliada na uliciach “zelená” polícia. Najčastejšie porušenia zákona sú v prípade žien a nedostatočného zahalenia vlasov šatkou.

Persepolis, sídlo najväčšieho štátu

persepolis_apadana3

Mesto Persepolis sa nachádzalo 70 kilometrov od Širázu. Bolo to hlavné mesto ríše s vládou dynastie Achajmenovcov. Počiatkom 6. storočia pred Kristom prakticky ovládli celý Blízky východ a nimi spravované územie sa rozprestieralo od dnešného Afganistanu až po turecké pobrežie a  Egypt. O výstavbu mesta sa zaslúžil hlavne perzský kráľ Dareios I. (asi 550 – 486 p. n. l.) Napriek tomu, že mesto v roku 330 pred Kristom vyrabovali a vypálili vojská Alexandra Veľkého, zachovali sa tu stavby a artefakty ohromujúcich rozmerov. Väčšina vykopávok sa nachádza na umelej terase primknutej k úpätiu vysokého kopca. Dobrý prehľad o celom areáli získate, keď najprv vystúpite hore k skalnej hrobke Artaxerxa II.

persepolis_apadana2

Hoci celok pôsobí impozantným dojmom, triumfálne brány, monumentálne stĺporadie a obrovské paláce sa tu striedajú jeden za druhým. Doporučujeme sa sústrediť  na detaily kamennej výzdoby palácov a schodíšť. Nájdete tu bojové výjavy a často tiež zoroastriánske symboly, ale snáď najzaujímavejšie sú dlhé výpravné reliéfy zobrazujúce procesiu, v ktorej zástupcovia národov podrobených perzskej ríši prinášajú panovníkovi dary.

persepolis_apadana4

Ľahko ich  rozpoznáte podľa typických znakov. Skýti prichádzajú v špicatých klobúkoch, Médovia v splývavých tunikách, palestínski Arabi so sebou prinášajú ťavy a podobne. Na rozdiel napr. od starších asyrských reliéfov však reprezentanti národov zjednotených v perzskej ríši nevykazujú znaky podrobených vazalov či priamo otrokov. Ich tváre sú jasné a celkovo pôsobia pokojným a vyrovnaným dojmom.

Reliéfy v Persepole odrážajú snáď najvýznamnejší atribút starovekej perzskej ríše tak, ako fungovala pod Kýrom Veľkým, Dareiom či Xerxom. Títo panovníci síce získali nové územia silou, ale dobyté oblasti, rozdelené na tzv. satrapie, spravovali s pozoruhodnou toleranciou. Podmaneným národom nikto nevnucoval “perzský” štýl života, Achajmenovci dokonca podporovali miestne náboženské zvyklosti. Kto platil dane a uznával legitimitu perzského vládcu, nemusel sa v podstate ničoho obávať. Perzská nadvláda priniesla celej rozsiahle oblasti dlhodobý mier, ktorý Blízky východ pred tým ani potom nepoznal. A to ani v súčasnosti.

Pri východe z archeologického areálu v Persepole stretávame Aliho, ktorý sa živí ako taxikár a sprievodca. Vozí návštevníkov po historických miestach v okolí Šírázu. Pred tým pracoval na zaoceánskej lodi, ktorá tiež zachádzala do talianskych prístavov a tak spolu chvíľu hovoríme taliansky. Na pozadí šumu stoviek iránskych návštevníkov pod pálivým púštnym slnkom to pôsobí viac ako podivne. Nasadáme do Aliho 35 rokov starého a s láskou opatrovaného Fordu a uháňame po diaľnici do Pasargád.

Pasargady_3

Pasargády boli založené, ako prvá metropolitná perzská veľkoríša už za Kýra Veľkého. V Pasargádach sa nedochovalo také množstvo monumentálnych stavieb ako v Persepole, návšteva však silne pôsobí na naše zmysly. Obria kamenná hrobka mocného vladára, osvetlená poslednými slnečnými lúčmi na pozadí iránskych hôr, stojí osamotene na prašnej pláni ako memento budúcim generáciám už viac ako 25 storočí. Tu sa písali veľké dejiny sveta a achajmenovský vládári si toho zjavne boli vedomí. Nie náhodou sa na jednej zo stél zachovali v troch jazykoch fragmenty nápisu: Ja, veľký panovník Kýros z rodu Achaimenovcov….

Pasargady_1

Irán patrí k najlacnejším krajinám sveta. Pár stoviek dolárov zaistí pohodlné živobytie na niekoľko týždňov. Peniaze je najvýhodnejšie zameniť v zmenárni, nie v banke. Slušný hotel vyjde asi na 15 USD, obed v reštaurácii okolo 3 USD, vstupné do pamätihodností alebo jazda mestským autobusom stojí len niekoľko centov.

Najlepšie obdobie na návštevu je jar alebo jeseň, kedy (s výnimkou pobrežia Kaspického mora) prakticky vôbec neprší a teploty sú znesiteľné. V lete panuje vo vnútrozemí veľká horúčava a v Perzskom zálive sa ešte pridá aj neznesiteľné vlhko.

Akciové letenky

1 komentár k článku Irán, krajina zasnúbená pre cestovateľov?

Pridajte komentár

Môžte použiť tieto HTML značky

<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

  

  

  


sikis
sex
porno video
porno
porno izle
dosya yükle
xhamster porno
anal porno
gotten sikis
swinger porno
bakire
dosya upload