Jazero Titikaka – miesto, kde sa zrodili zemiaky

V Andách na hraniciach Peru a Bolívie s nadmorskou výškou 3 821 metrov nad morom leží najväčšie sladkovodné jazero sveta, Titikaka. Je to najvyššie položené jazero vulkanického pôvodu s aktívnou lodnou prepravou pomedzi svoje husto obývané ostrovy. Ústi doň viac ako 25 riek, ale odteká len rieka Desaguardo. foto: Pedro Szekely

Odvádza však len 10% z objemu vody z jazera. Zvyšok vody sa z jazera stráca odparovaním. Najvyššia úroveň hladiny je v marci a najmenšia od mája do decembra. Titikaka je z oboch strán obkolesené pohoriami, z jednej Andami a z druhej strany Kordillerami. Poloostrov so slávnym rovnomenným prístavom Copacabana rozdeľuje jazero na väčšie severné a južné menšie.

foto:  Renato Caniatti

Pôvod mena Titikaka nie je presne známy. Podľa legendy, keď prvý Inka, Manco Capac, zostúpil na Zem stúpil na skalu v tvare hlavy pumy. V jazyku indiánskeho kmeňa znamená titi veľká mačka a kak znamená skala. Tvar ležiacej mačky je viditeľný, keď sa mapa s jazerom otočí o 180 stupňov.

foto: Danielle Pereira

Jazero Titikaka vždy hralo dôležitú úlohu v živote peruánskych kmeňov. Dnes možno na brehoch jazera nájsť stopy dávnejších civilizácií.  Najvýraznejšie sa do histórie osídlenia jazera zapísal národ Inkov. V 13. storočí prišli k jazeru prvý krát, ale usadili sa tu natrvalo až v 15. storočí. Na jazere žije jedinečná populácia Urov na 27 umelých ostrovoch vyrobených z plávajúcich zväzkov trstiny totora.

foto: Danielle Pereira

Ľudia z kmeňa Uros boli vždy malým kmeňom. Niekoľko storočí dozadu začali žiť na plávajúcich ostrovčekoch, aby sa tak izolovali od agresívnych kmeňov Collas a Inca. Dodnes takto žije na plávajúcich ostrovoch asi 300 domorodcov. Svoje plávajúce ostrovčeky stavajú tak, že používajú veľa vrstiev rákosia, ktorého tu rastie dostatok. Z rákosia vyrábajú ľudia kmeňa Uros absolútne všetko, svoje domy, lode i umelecké predmety. Tak ako rákosie od spodnej časti začína hniť, postupne ho od vrchných vrstiev znova dopĺňajú, takže povrch ich obývaného ostrovčeka je vždy veľmi pružný a mäkký. Domorodci sa živia hlavne rybolovom a všetko ostatné potrebné si musia doviezť z pevniny. Jazero vplýva na teplotu okolia, tak, že sa na pobreží dajú dopestovať zemiaky, jačmeň a kukurica. Okolie jazera Titikaka sa považuje za miesto, kde bohovia darovali ľuďom zemiaky.

foto: Danielle Pereira

Z rákosia sa zhotovujú najmä pre túto oblasť typické primitívne člny niekedy poháňané aj plachtami. Nórsky bádateľ Thor Heyerdahl si všimol, že tieto člny, ktoré na oboch koncoch čnejú takmer kolmo do výšky, pripomínajú člny používané v starom Egypte. Dokázal to tým, že v 70. rokoch sa preplavil z Maroka až na Barbados na člne ktorý mu zhotovili Aymarskí indiáni. Z tejto výpravy vznikli dohady, či sa náhodou k jazeru Titikaka niekedy nedostali dokonca aj starí Egypťania.

foto: Leonora Enking

Zaujímavosťou je aj ostrov Taquila. Hlavným zdrojom obživy tu je chov oviec a pletenie. Pletenie je však záležitosťou hlavne mužov. Výrobky z Taquily patria k najkvalitnejším v Peru. Mestečko Copacabana je každoročným dejiskom karnevalu a mnohých náboženských slávností. Pred miestnou katedrálou sa niekoľko krát týždenne odohráva požehnávanie aút a autobusov, aby sa cestujúcim nič zlého nestalo. Táto lacná forma „havarijného poistenia“ je v Bolívii dosť populárna, aj keď nie veľmi efektívna.

foto: Phillie Whitehouse

Práve odtiaľto odchádza loď na najznámejší ostrov v jazere, Isla del sol. Poďľa legendy práve na Ostrove Slnka bola zrodená civilizácia Inkov. Na ostrove možno nájsť množstvo inckých pamiatok.

foto: Johrling

Samotné jazero je opradené mnohými legendami a tajomstvami. Podľa legiend sú v jazera obetované zlaté poklady Inkov, ktoré obetovali svojim božstvám. Jedna z legiend hovorí o ostrovoch v strede jazera ako o mieste, kde stálo centrum ríše s jej najväčšími pokladmi. Na mesačnom ostrove stojí dodnes chrám, a zvyšky sídla, ktorý slúžil na vtedajšie bohoslužby, obety a modlitby k bohom.

úvodné foto: LinaMon

Galéria