Kanibalizmus – temná minulosť Fidži

Temná minulosť domácich obyvateľov ostrova Fidži nie je žiadnym tajomstvom. Kanibalizmus tu číha na každého turistu. Našťastie už nie vo svojej desivej forme. Kanibalské bábiky sú k dispozícii turistom na predaj v mnohých obchodoch so suvenírmi a rovnako sú obľúbené aj pravidelné výlety do historickej kanibalskej jaskyne Naihehe, kde žil posledný kanibalský kmeň ostrova.
Podľa historického múzea na Fidži existujú archeologické dôkazy, ktoré naznačujú, že prax konzumovania ľudského tela sa datuje na viac ako 2500 rokov. Vykopávky odkryli na mnohých  miestach rôzne ľudské pozostatky. Dôkazom brutálnej praxe sú rozsiahle jazvy na kostrových pozostatkoch.

Posledný známy zaznamenaný incident kanibalizmu na Fidži bol iba nedávno, v šesťdesiatych rokoch minulého storočia a spája sa so smrťou misionárskeho reverenda Thomasa Bakera. V roku 2003 sa volení zástupcovia obyvateľov ostrova verejne ospravedlnili jeho potomkom. Pozostatky topánok reverenda sú vystavené v múzeu Fidži v meste Suva na ostrove Viti Levu.

Počiatočné dôvody kanibalizmu na Fidži sú trochu skryté a opradené rúškom tajomstva. Obyvatelia Fidži prijali kanibalizmus z nedostatku adekvátnej výživy počas dlhej plavby na mori. Zo začiatku ich okolnosti donútili konzumovať mŕtvych námorníkov, aby prežili. Keď títo námorníci pristáli na Fidži, kanibalizmus sa stal súčasťou domácej stravy. Nehovoriac o postupnom zvyšovaní ľudskej populácie, ktoré viedlo k súťaži o prírodné zdroje, majetok a ženy. Neskôr bol celý proces ponorený do rituálu, od zneužívania obete, spievania a bubnovania a používania špeciálnych vidlicových vidličiek, aby jedli mäso skôr ako ruky. Táto prax rozkvitala z mnohých mocenských, kmeňových a duchovných príčinách. Predpokladá sa, že vodcovia jedli mäso svojich nepriateľov ako prostriedok moci, kontroly, pomsty a ako najvyššiu urážku. Tiež verili, že konzumáciou svojich nepriateľov zdedia ich vedomosti a silu. Bola to brutálna prax, pri ktorej boli obete boli často mučené a dokonca rozštvrtené pokiaľ boli ešte nažive.

Príchodom kresťanských misionárov do Tichomoria od 30. rokov 20. storočia, keď sa začalo šíriť kresťanstvo, Fidžania sa začali odvracať od tejto praxe.  Akceptujú však kanibalizus ako temnú časť svojej histórie.