Luxor – múzeum pod šírym nebom

Wéset, Théby alebo Luxor. Niekoľko mien pre tú istú lokalitu, ktorá bola kedysi hlavným mestom starovekého Egypta. Jedného z najstarších a najvýznamnejších miest Egypta. Tamojšie Údolie kráľov preslávil najmä britský archeológ Howard Carter. Svojim objavom takmer neporušenej hrobky faraóna Tutanchamóna spôsobil celosvetový ošiaľ a nadšenie pre objavovanie egyptskej histórie.

Počas panovania 12. Dynastie, v rokoch 1938 až 1756 pred naším letopočtom, sa sídelné mesto horného a dolného Egypta presťahovalo do Wésetu, dnešného Luxoru. Presťahovalo sa tiež aj pohrebisko faraónov. Síce bez pyramíd, ale údajne do bezpečnejších miest posledného odpočinku. Múmie egyptských vládcov dnes môžeme vidieť v káhirskom múzeu, avšak s jednou výnimkou. Pozostatky mladučkého faraóna Tutanchamóna sú pietne zachované v jeho pôvodnej hrobke. “Konečne skvelý objav v Údolí kráľov. Jedinečná hrobka s neporušenou pečaťou, ” napísal 8. novembra 1922 Howard Carter svojmu chlebodarcovi Lordovi Carnarvonovi. O štrnásť dní neskôr prišiel Lord Carnarvon so svojou dcérou do Luxoru a hrobka sa mohla odkryť. „V celých dejinách vykopávok určite nevidel nikto veci tak báječné, aké nám teraz odhalilo svetlo našej elektrickej lampy, ” zapísal si Carter po odkrytí hrobky. Podarilo sa mu urobiť objav , ktorý sa zapísal do dejín archeológie a vrátil Egypt na predné stránky svetových denníkov. Všetky chrámy, obytné domy a iné budovy slúžiace živým boli postavené na východnom brehu Nílu. Západný breh bol naopak majestátnym pohrebiskom a sú na ňom situované významné miesta ako napr. údolie kráľov, údolie kráľovien, chrám kráľovnej Hatšepsut a iné.

Chrám Karnak

Karnak je chrámový komplex a hlavné kultovné stredisko boha Amona, nachádzajúceho sa v oblasti starovekého Vesetu na okraji Luxoru v južnom Egypte. Karnak je najväčším chrámovým komplexom v Egypte. Bol postavený a rozširovaný postupne po dobu viacej ako 1500 rokov. V centre komplexu Karnak je obrovský chrám Amona, v ktorom sa nachádza Sväté jazero, ktoré stráži obrovská socha skarabea. Bolo to miesto pre rituálnu očistu kňazov a tiež sa stalo dejiskom slávnostných procesií na člnoch.

Chrám boha Amona

Patrí k najväčším a najimpozantnejším v Egypte. Najväščí zážitok Vás čaká, ak ho navštívite pri večernom osvetlení. Faraón Amenhotep III. ho dal vybudovať priamo v meste na brehu Nílu. Bol určený pre božiu rodinu, boha Amona, jeho manželku Mut a syna Chonseva. Najkrajši a súčasne najznámejší je pohľad na chrám od aleje sfíng s baraními hlavami. Pôvodne alej lemovala na severe celú trasu troch kilometrov. Na ceste do chrámu najprv narazíte na veľký obelisk. Pôvodne ale boli dva, jeden však od roku 1883 zdobí parížsky Place dela Concorde. Za obeliskom sú dve sochy Ramzesa II. a dva pylóny, masívne veže lichobežníkového tvaru s bojovými reliéfmi. Prechodom okolo pylónov dôjdete na nádvorie Ramzesa II., ktoré ústi do Veľkej stĺpovej kolonády, pričom stĺpy sú až 16 metrov vysoké. O niekoľko storočí neskôr bola na nádvorí postavená mešita, ktorá funguje dodnes. Na konci nádvoria sa nachádza chrám Amenhotepa III.

Údolie kráľov a kráľovien

Na západnom brehu Nílu leží známa “ríša mŕtvych”. Kráľovské hrobky pochádzajú z obdobia od 18. do 20. dynastie. Faraóni boli pochovávaní do hrobov vytesaných v skalách takmer 500 rokov. Ich steny doteraz zdobia nádherné reliéfy, posvätné hieroglyfické nápisy a pestrofarebné maľby. V neďalekom Údolí kráľovien sa nachádzajú hrobky kráľovien, princezien a kráľovských detí. Niektoré hrobky sa nachádzajú až sto metrov pod povrchom v skalách, aby boli čo najviac ukryté pred vykrádačmi hrobov. Celkovo tu bolo odkrytých 62 hrobov. Tie sú označené číslami podľa toho, v akom poradí boli objavené. Najznámejšia je hrobka s číslom 62

faraóna Tutanchamóna. Okrem iného preto, že bola iba čiastočne vykradnutá. V hrobke môžete vidieť sarkofág s múmiou faraóna, ostatné objavené predmety z jeho hrobky sú umiestnené v Egyptskom múzeu v Káhire. Najjužnejšiu časť západných Théb tvorí Údolie kráľovien. Okrem nich tu boli pochovávaní aj vysokí hodnostári, princovia a princezné. Nachádza sa tu približne sto hrobov. Navštíviť však môžete iba tri hrobky, ktoré pochádzajú z doby Ramzesa III., ktorého chrám sa nachádza v neďalekom Medinet Habu.

Najznámejšia hrobka patrí krásnej Nefertari, prvej manželke faraóna Ramzesa II. Hrobka je cestou smrti do večného kráľovstva. Končí pohrebnou komorou, kde ležala múmia samotnej kráľovnej. V rokoch 1988 až 1995 bola kompletne reštaurovaná. Hrobka kráľovnej Nefertari je pokladaná za najkrajšiu hrobku v celom Egypte.

Chrám kráľovnej Hatšepsut – Džeser-Džeseru

Hatšepsut bola kráľovná 18. dynastie, ktorá vládla v rokoch 1473-1458 pred naším letopočtom. Na vyobrazeniach panovníčka vždy vystupovala ako faraón. Pod horou El – Quorn stojí nádherný chrám kráľovnej Hatšepsut. Postavený je v skalnej zátoke a je zostavený z troch obrovských stupňovitých terás, ktoré spájajú nájazdy či rampy. Každá z terás je lemovaná stĺpmi, prostredná má po stranách dve kaplnky. Chrám Džeser – džeseru čiže “Najposvätnejšia z posvätných” nechala postaviť kráľovná Hatšepsut ako svoj ​​zádušný chrám v ktorom sa vykonávali obrady. Chrám bol pôvodne obohnaný múrom, ďalšími kolonádami stĺpov a bránou zdobenou stromami. Na podobe chrámu, ktorá pretrvala až do dnešnej podoby sa podpísali ničivé zásahy neskorších faraónov a tiež zemetrasenie.

Najznámejšie je vyobrazenie chrámu na pozadí zaujímavého skalného útvaru. Jeho súčasťou bola veľká záhrada, plantáže papyrusu a stromov. Tie boli zasadené do vyhĺbených jám, ktoré boli naplnené hlinou. Múry chrámu kráľovnej Hatšepsut boli vyzdobené nádhernými maľbami. Zobrazené sú na nich až po cyklus zrodenia a mladosti kráľovnej a jej božský pôvod.

Memnónove kolosy

Nemôže ich nikto prehliadnuť. Už z diaľky sú zreteľne vidieť obrovské sochy, ktoré sa týčia nad okolím, ako by strážili spánok zosnulých v tébskom pohrebisku. Memnónove kolosy odolali zemetraseniam, rozvodnenému Nílu aj piesočným búrkam, slnečnej páľave i nočným mrazom, vandalom aj zlodejom. Už vyše 33 storočí trónia obe kamenné sochy pri Luxore na západnom brehu Nílu. Sediace giganty z červeného pieskovca, 18 metrov vysoké s popraskanými tvárami obrátenými na východ, s rukami voľne položenými na kolenách. Konček ich malíčka je veľký ako hlava dospelého človeka. Kedysi sa za nimi vypínala najväčšia svätyňa, akú kedy dal na svoju počesť faraón postaviť. Kráľovský chrám Amenhotepa III., v ktorom panovníka symbolicky uctievali ako boha už počas jeho života, a v ktorom mu kňazi prinášali obety zabezpečujúce posmrtný život.

Egypt, kolíska civilizácie je nepopierateľne jednou z najlákavejších krajín na svete s množstvom unikátnych historických pamiatok nevyčísliteľnej hodnoty. Každá z nich dýcha históriou dávnych vekov a rozpráva takmer neskutočné príbehy staré tisícročia.

Galéria