Rimini vďaka svojej širokej a 15 km dlhej pláži patrí k najobľúbenejším a najväčším prímorským letoviskám v Európe. Nachádza sa v Taliansku v oblasti [...]
Brankovský vodopád nepatrí medzi naše najznámejšie vodopády a to aj napriek tomu, že je najvyšším vodopádom celých Nízkych Tatier a tretí najvyšší vodopád na Slovensku. Nachádza sa na severozápadnom okraji Nízkych Tatier pri ústi do Revúckej doliny v masíve vrchu Veľký Brankov. Leží v nadmorskej výške 775 – 830 metrov m n. m. 55 metrov vysoký vodopád bol vytvorený prepadom horského potôčika cez vápencovú skalnú hranu, ktorá je výrazne viditeľná.
Vodnatosť horského toku, ktorý ho zásobuje vodou a prietok sú relatívne stabilné, sú však ovplyvnené výdatnosťou zrážok v jednotlivých ročných obdobiach. Vodopád má priemerný prítok vody približne 3 litre za sekundu. V jarných mesiacoch vplyvom topiaceho sa snehu niekoľkonásobne stúpa. V letných mesiacoch vytvára skôr len malé potôčiky vody, preto najvhodnejší čas na jeho návštevu je buď po výdatných dažďoch alebo na jar.
Brankovský vodopád určite stojí za návštevu, ktorá si navyše nevyžaduje veľa času. Hľadajte ho približne 11 kilometrov od Ružomberka pri ceste vedúcej v smere na Donovaly. Cesta k vodopádu meria približne tri kilometre. Na začiatku je príjemná rovinatá, neskôr prechádza do mierne stúpajúceho terénnu. Prechádzku k vodopádu zvládne aj menej fyzicky zdatný turista či rodina s deťmi.
Najkratšia cesta vedie k vodopádu z rekreačnej osady Podsuchá. Z parkoviska v osade Podsuchá sa vydáte cez most a hneď vľavo cez rieku Revúca sledujúc zelenú turistickú značku a pokračujúc pozdĺž rieky na sever. Po asi 800 metroch zbadáme vo svahu po pravej strane nápadný rozsiahlejší zosuv pôdy. Tu treba z cesty tesne pred zosuvom odbočiť vpravo na zle označený chodník. Ten pokračuje stúpaním hore dolinou cez lúky a okrajom lesa. Na jar a po dažďoch je kvalita chodníka značne znížená a treba počítať aj s bohatými nánosmi blata. Zo zelenej značky je potrebné odbočiť na malej lesnej ceste vľavo do vnútra zmiešaného lesného porastu na hrebeň Veľkého Brankova.
Je tu umiestnená informačná tabuľa so základnými údajmi o vodopáde a informujúca, že Brankovský vodopád je vyhlásený od roku 1980 za národnú prírodnú pamiatku. Neoznačený, ale zreteľne vyšliapaný lesný chodník pokračuje prudším stúpaním proti toku potoka. Asi po piatich minútach chôdze prichádzate popod vysoké a zvislé skalné zrázy známe aj pod názvom Kurucké skaly. Z ich vrchu z výšky 55 metrov, pričom niektoré zdroje uvádzajú až do 70 metrov, padá nadol Brankovský horský vodopád. Prehliadka vodopádu je sprístupnená iba z jeho spodnej časti. Zadosťučinením pre náročnejších môže byť bezprostredný prístup až k skalnému zrázu. Okolité skaly a stromy vytvárajú veľkolepý otvorený prírodný vodný amfiteáter.
Brankovský vodopád, Foto: Wikipédia
Povrch skalnej steny vodopádu je mierne členitý, čo vytvára mnoho menších plošiniek, políc a kaskád. Padajúci vodný prúd sa pri páde značne triešti a rozširuje. Nevytvára iba úzky vodný prúd a tak aj napriek nízkemu prietoku pôsobí mohutnejším dojmom. Okolie skalného zrázu sa neustále ochladzuje od tečúcej a trieštiacej sa vody. Studený vzduch klesajúci ku dnu zrázu sa zmiešava s teplejším vzduchom stúpajúcim z doliny nahor, čím vzniká permanentné prúdenie, citeľný a príjemný vánok, hlavne v letných mesiacoch.
Jedinečnosť vodopádu je zvýraznená hlavne v zimnom období, kedy jeho vody zamŕzajú a na skalnom bloku vytvoria nádherný niekoľko desiatok metrov dlhý ľadopád v podobe množstva cencúľovitých útvarov.
Pre turistických nadšencov odporúčame pokračovanie po Brankovskom hrebeni na Ostrô a zostup do mestskej časti Ružomberka – Biely Potok. Z Bieleho Potoka je potom možné dostať sa do Ružomberka alebo sa vrátiť na Podsuchú. Celá trasa by nemala trvať viac ako 5 – 6 hodín.
Galéria
Euro Exchange Rate