Národný park Los Glaciares

Los Glaciares doslovný preklad v španielčine „Ľadovce” je národný park v argentínskej časti Patagónie. Je súčasťou komplexu najväčších ľadovcov, nachádzajúcich sa mimo Antarktídy. Nachádza sa tu až 47 ľadovcov, medzi ktorými svojou veľkosťou dominujú tri hlavné a to Viedma, Upsala a Perito Moreno. Ponúkajú úchvatné pohľady v žiari slnka, kedy svietia v krásnych dúhových tónoch a ohlušujúci rev obrovských ľadovcových blokov rútiacich sa desiatky metrov do ľadovej vody. Rozloha národného parku je 4.459 km² a od r. 1981 je zaradený do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

El Chaltén, Foto: Miguel Vieira

Nová asfaltová cesta sa najprv veľkým oblúkom vyhýba najväčšiemu argentínskemu jazeru Lago Argentino s rozlohou takmer 1500 km² a potom sa stáča na západ pozdĺž 1100 km² veľkého jazera Viedma. Obe jazerá sú napájané z obrovského ľadovcového poľa Campo de Hielo Sur. Východiskovým bodom na návštevu parku je malé mesto El Calafate ležiace pri jazere Lago Argentino ako aj malé mestečko EL Chaltén. Pred necelými tridsiatimi rokmi bola v tejto pohraničnej oblasti založená osada za účelom ochrany argentínskych záujmov. Onedlho sa stala dôležitou základňou pre horolezcov a trekárov. V súčasnosti sa El Chaltén utešene rozrastá a mestečko prosperuje takmer výhradne z cestovného ruchu.

Fitz Roy, Foto: Flickr

Los Glaciares je miestom medzinárodného turistického ruchu a je hojne navštevované. Žulové vrchy v severnej časti parku Cerro a Cerro Torre predstavujú pre horolezcov z celého sveta zaujímavý cieľ. Hmla, ktorá sa zdá byť nepreniknuteľnou, sa dokáže akoby zázrakom rozplynúť za niekoľko minút a pred vami sa objaví slnkom ožiarený masív Fitz Roy. Táto hora, leží na hranici medzi Argentínou a Čile a má vlastne dve mená . To známejšie dostala po Robertovi Fitzroyovi, kapitánovi lode Beagle, ktorý ju opísal v roku 1834 počas prieskumnej plavby proti prúdu rieky Santa Cruzo. Miestni indiáni z kmeňa Tehuelche ju nazývajú podľa mraku, ktorý aj za jasného počasia často zakrýva jej špičku a to Chaltén čo v preklade znamená “Dymiaca hora”. Fitz Roy je so svojimi 3359 m najvyššou horou a dominantou národného parku Los Glaciares a podobne ako Cerro Torre patrí medzi najobtiažnejšie lezecké terény sveta. Obrovský žulový masív vystupujúci z nekonečných plání Patagónie je nebezpečná výzva pre špičkových horolezcov. Kombinácia extrémnej obtiažnosti a nevyspytateľného počasia robia po dlhé roky Cerro Torre nezleziteľným. Zdolaný bol až v roku 1974. Výzvou však zostáva doposiaľ. Keď už si horolezci poradia s tvrdou a takmer kolmou skalou, čaká ich na samej špičke nestabilná “čiapka” zo zmrznutého snehu . Tento zradný terén už zastavil aj tých najlepších.

Perito Moreno, Foto: Flickr

Turisticky prístupný je len ľadovec Perito Moreno, ktorý je dlhý 30 km a meria 250 km². Ľadovec je jedinečný v tom, že sa k nemu môžete bezpečne priblížiť až takmer na dosah ruky. Mohutný ľadovcový splaz sa nad hladinou jazera týči až do výšky 70 metrov a každú chvíľu sa z jeho steny uvoľňujú malé alebo obrovské kryhy do vôd jazera. Jeho azúrová farba ostro kontrastuje s okolitou sivosťou. Vďaka nej má Perito Moreno nadpozemský a tajuplný vzhľad.

Pohľad z vyhliadky Mirador Laguna Torre, Foto: Miguel Vieira

Na vyhliadku s názvom Mirador Laguna Torre trvá nenáročný pochod asi hodinu. Pri troche šťastia vietor rozoženie oblačnosť a pred očami sa vám vynorí pohľad na azúrovo modré jazero ohraničené hradbou hôr. Cerro Torre, Torre Egger, Punta Herron a Cerro Standhart. Úzky chodník na zostupe z vyhliadky sa vinie pozdĺž rieky Río Fitz Roy a pozdĺž dvojice jazier pomenovaných “Matka” a “Dcéra” a tretiu a najmenšiu “Vnučku” je možné vidieť v diaľke. Táborisko Campamento Poincenot je miesto ukryté pred vetrom pod stromami priamo pod siluetou masívu Fitz Roy. Jeho kolmé steny a ostré špičky zostávajú ukryté v mrakoch.
Strmé hory, rozsiahle ľadovce a neobyčajne krásny kraj, to sú typické črty Národného parku Los Glaciares. Aj preto je tento národný park s obľubou navštevovaný.

Úvodné foto: Miguel Vieira

Galéria