Raj a peklo na jednom mieste – polostrov Kola

Polostrov Kola leží na severozápade Ruska v Murmanskej oblasti. Leží takmer celý za severným polárnym kruhom, obklopený Barentsovým a Bielym morom. Zatiaľ čo severné pobrežie polostrova je strmé, južná časť pobrežia má miernejší povrch. Nájdete tu najsevernejšie položený nezamrzajúci prístav Európy Murmansk. Až do týchto končín zasahuje teplý Golfský prúd.

V lesoch a riekach, horách a tundrách v močiaroch a nespočetných jazerách i v mori všade sa ani na chvíľu nezastaví život severských rastlín, rýb, vtákov, hmyzu a cicavcov.
Až po rozpade bývalého Sovietskeho zväzu začali krásu miestnej prírody objavovať prví turisti. Známy cestovateľ Karl Linney povedal: “Nebyť komárov toto miesto by sa dalo nazvať rajom na zemi”. Cestovatelia a turisti, ktorí prichádzajú po prvýkrát do Murmanskej oblasti často opakujú jeho slová. Úžasná krajina, neuveriteľné západy slnka a jesenné farby tundry, fantastické tvary mrakov, farebné odtiene letných nocí a polárna žiara, to nenájdete nikde inde.

Zvieratá a rastliny žijú v krutých podmienkach západnej Arktídy. Väčšiu časť roka je tajga a tundra zaviata snehom a jazerá a rieky sú zviazané hrubou vrstvou ľadu. Klíma predstavuje pre živočíšny svet zdanlivo neriešiteľnú situáciu. Zvieratá musia prežiť zimné hladovanie, počas krátkeho leta vynosiť potomstvo a nájsť si potravu. Cez to všetko si život razí cestu. Žijú tu tisícky rôznych druhov zvierat. Mnohé z nich majú veľký ekonomický význam. Okolitá príroda je prekrásna, zakrpatené severské smreky, kvitnúce žltohlavy aj temná čistá voda tvorí nádhernú kulisu. Rieky Kolského polostrova sú preslávené množstvom atlantických lososov, ktorí tiahnu proti ich prúdu od jari až do jesene naklásť ikry.

Vyľudnenosť krajiny pomáha strážiť divoká príroda. Prevažná časť tunajších riek je absolútne neprístupná. Niektoré z nich by bolo možné dosiahnuť na ich horných tokoch, ale len z máloktorej z nich je možné sa jednoducho vrátiť späť do civilizácie. Cestná sieť takmer neexistuje, lodné spojenie funguje veľmi sporadicky a let vrtuľníkom je finančne nedostupný.

Na dolnom toku rieky Varzugy leží rovnomenná osada, jedno z najdlhšie osídlených miest na celom polostrove. Hoci ju do dnešných dní tvorí len niekoľko desiatok drevených obydlí, vedie k nej dobre udržiavaná prašná cesta. Podľa dochovaných správ bola založená už v r. 1419. Odtiaľ je to k ústiu rieky do Bieleho mora ešte asi jeden deň pádlovania piesočnou krajinou. V samotnom ústí potom leží opustená rybárska osada Kozumeň – posledné a najvzdialenejšie miesto na pobreží dostupné terénnym vozidlom. Ďalej na východ sa dá pozdĺž pobrežia dopraviť už len lodnou dopravou.

Mestečko Apatity leží na úpätí divokého pohoria Chibiny. Vďaka rozsiahlym zásobám strategických surovín leží Apatity na dôležitom železničnom uzle z Petrohradu do Murmanska. Samotná cesta vlakom vás vráti niekoľko rokov naspäť. Krajina pôsobí zdanlivo monotónnym dojmom, ale o to viac príležitostí ponúka pozornému cestovateľovi. Cesta ruským vlakom je aj svojráznou gastronomickou exkurziou. Na každej  zastávke prichádzajú k vlaku bábušky s taškami plnými vynikajúcich dobrôt. Ponúkajú cestujúcim ovocné i mäsité pirôžky, pečené kurča, šaláty, zaváraniny z lesných plodov a tiež údené a sušené ryby či raky.

Polostrov Kola je krásnym, chladným a nevľúdnym kútom Zeme v ľadovej Sibíri. Na jednom z odľahlých miest stojí uprostred ničoho zvláštna veža. Pod ňou sa nachádza najhlbší vrt do zemskej kôry na svete. Kolský vrt bol vítaným zdrojom informácií pre geológov. Vďaka nemu získali množstvo poznatkov o pohybe litosférických dosiek, o zložení zemskej kôry a mnoho ďalšieho. A aj keď sa Kolský vrt o hĺbke 13 kilometrov zapísal do Guinessovej knihy rekordov ako najhlbší vrt na svete, jeho ambície boli ešte väčšie. Pôvodne chcel tím expertov prehĺbiť vrt až na 15 km pod zemský povrch, potom ale náhle práce ustali.

Vedci spustili do vrtu špeciálny mikrofón pre nahrávanie zvuku pohybu litosférických dosiek. To, čo potom počuli, ich všetkých na smrť vydesilo. Namiesto pohybu dosiek bolo počuť ľudský krik, plač a stonanie miliónov ľudí, “vyhlásil o Kolskom vrte vedúci projektu.

Či už to bola pravda alebo číra fáma, ktorá mala zakryť neúspech projektu sa už nedozvieme. Prírode a domácim na tom pramálo záleží. Hlavne, aby život ubiehal v pokoji polárnych liet a zím tak ako kolské rieky.

Galéria