Sicília aj trochu inak

Sicília má krásne čierne piesočné pláže, sopky vhodné pre lyžiarov a sladké múčniky, ktoré uspokoja aj tých najnáročnejších turistov.
K tomu ešte musíme pripočítať asi 8000 mumifikovaných miestnych obyvateľov v katakombách Palerma a zaručene Vás prejde nočný spánok.
Áno a samozrejme preslávená sicíska mafia. No nájdete tu aj stovky bezpečných miest, kde sa dá najesť, nakupovať a prenocovať, kde nesiahajú chápadlá organizovaného zločinu.

Na Sicílii nie je ani zďaleka všetko iba talianske. Autonómny región Talianska bol založený iba zhruba pred 150 rokmi. Samotná príslušnosť ostrova k Taliansku však udržuje silnú miestnu regionálnu identitu. Obyvatelia Kalábrie či toskánci často cítia prinajmenšom rovnako silný vzťah k ich domovským regiónom, ako je tomu u sicílčanov. No obyvatelia ostrova cítia zároveň aj značnú rozpoltenosť. Pocit odlúčenosti miestnych od zvyšku Talianska vysvetľuje aj existenciu a bezproblémové pretrvávanie presláveného kriminálneho podsvetia a sicílskeho dialektu, čo niektorí lingvisti označujú ako úplne rozdielny jazyk od klasickej taliančiny. Sicílčania majú tiež často tmavšiu pleť so silnejšími tvárovými črtami, než mnohí taliani z pevniny. Príčinou sú fenické a arabské korene pôvodných obyvateľov ostrovného štátu.

Mafia je vo svete považovaná za kultúrnu značku Talianska. Členovia sicilského syndikátu Cosa Nostra sa určite neobliekajú tak, ako sme to mnohokrát videli v amerických filmoch. Ak aj stretnete počas putovania ostrovom jej členov, určite o tom nebudete mať ani tušenia. V minulosti sa dali rozoznať členovia mafie nosením elegantných čiapok s predným šiltom. Hnutie odporu proti mafii využilo tento ich symbol a jeho členovia zas začali nosiť čiapky so šiltom obráteným na opačnú stranu. Mafia aj v súčasnosti naďalej zlovestne vplýva na Sicíliu. Mnoho hotelov, reštaurácií a obchodov je nútených platiť výpalné a prežiť v skorumpovanej investičnej klíme. Takéto prostredie nie je práve najvhodnejšie pre podnikanie a je to jeden z hlavných dôvodov prečo patrí Sicília medzi najchudobnejšie talianske regióny.
Na Sicílii sú zachovalé krásne mozaiky gymnastiek zo štvrtého storočia. Ženy sú oblečené v bikinách veľmi podobných dnešným moderným. Tzv. “Bikini Girls ” sú ženy atlétky súťažiace v behu, dvíhaní závažia či hode diskom. Mozaiky sú zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Najslávnejšie mozaiky sa nachádzajú na stenách v rímskej vile na Piazza Duomo 20, v meste Piazza Armerina.

Údolie chrámov v južnej časti mesta Agrigento je miestom, kde ožíva staroveký svet ostrova. Starobylé mesto Akragas súperilo svojou krásou s Aténami v nádhere starovekej antiky. Pozostatky dórskych chrámov v údolí patria medzi najväčšie a najlepšie zachované zo všetkých starovekých gréckych budov. Najmä chrám Concordia vyzerá aj v súčasnosti tak, že stačí iba tenká vrstva náteru a môžu opätovne začať slúžiť svojmu pôvodnému účelu.

Vplyv arabských osadníkov na miestnu kuchyňu dal ostrovu punc výnimočnosti aj v tomto meradle. Práve oni okorenili sicílsku kuchyňu o presladené sladkosti a používanie citrusových plodov vo varených jedlách. Ich odkazom je tzv. cassata, torta z mandľového cesta plnená krémom a zdobena ricottou a kandizovaným ovocím. Tiež miestny marcipán tvarovaný do tvaru broskyne, pomaranča a opuncií nájdete vo všetkých reštauráciách po celom ostrove. V meste Modica zas podávajú sladké pečivo s čokoládou k mäsu v prekvapivo chutných kombináciách.

Sicílčania nezodpovedajú bezstarostným južanským talianskym stereotypom. Osobná lojalita rodine je tu nedotknuteľná. Život na ostrove bol vždy veľmi ťažký. Spočiatku sa vám môžu zdať miestni obyvatelia mrzutí, nevyspytateľní a rezignovaní. Ak vytrváte, zistíte, že chlad je len zásterka, spôsob ochrany seba a svojej rodiny a prvotná nevraživosť sa roztopí ako ľad v letnej horúčave.

Máte príležitosť si zalyžovať na jednej zo stále aktívnych sopiek v Európe, Etne. Stále dymí a vypľúva lávu do okolia. K dispozícii sú vám dva lyžiarske areály, Rifugio Sapienza a Piano Provenzano.
Môžete zísť severnou stenou sopky priamo cez zasnežené lávové hrbole.

Mŕtvi sú stále členmi sicílskej rodiny. Mumifikačné obrady sa prevádzkovali na ostrove už od roku 1881. Cieľom bolo dosiahnuť, aby vyzerali stále ako za svojho života a to tak dlho ako je to len možné. S použitím arzénového kúpeľa a páleného vápna zachovali kapucínski mnísi zomrelých šľachticov, duchovných, lekárov, právnikov, ženy a deti. Asi 8000 múmií je uložených k poslednému odpočinku v katakombách Palerma dei Cappuccini . Medzi nimi aj “Rosalia” 90 rokov po svojej smrti, batoľa s tvárou, ktorá vyzerá až desivo perfektne.

Jednou z najkrajších pláží vôbec je San Vito lo Capo, ktorá sa tiahne na severe ostrova až niekoľko kilometrov. Niektoré z najdramatickejších pláží sú na drobných Liparských ostrovoch severne od Sicílie. Nájdete tu polnočné čierne pláže. Dedičstvo sopečnej činnosti a piesočné duny s hrdzavo červenými vrstvami železa alebo aj biele striebristé piesočnaté pláže v okolí mesta Ragusa.

Rodokmeň sicílskych vín siaha až do fenických a gréckych časov. Už Július Cézar chválil sicílske víno, ale v dnešnej dobe sa mu veľmi dlho nedostávalo spoločenského uznania. Vynikajúce biele vína kvetinovej chuti sú vyrábané v okolí mesta Alcamo na severe. Na západe zas víno „Marsala“ dnes súperí s najlepším sherry a portským. Blízko mesta Alcamo môžete zostať na panstve markíza De Gregoria a ochutnať bio vína a naučíť sa variť pokrmy sicílskej kuchyne.