Tajomstvo údolia Hunza v Pakistane

Údolia Hunza sa rozkladá na severe Pakistanu v blízkosti čínskych hraníc a je obklopené dvoma úchvatnými horskými masívmi, ktoré patria k najvyšším na svete, Hindúkuš a Karakorum. Ide o vzdialenú a záhadnú oblasť s tisícročnou geografickou izolovanosťou od okolitého sveta. Údolie poskytuje nádherný výhľad na niektoré z najúžasnejších hôr sveta ako Rakapoši (7788m) alebo Ultar Sar (7388m).

Niektorí mystici i bádatelia hovoria, že údolie Hunza je miesto prepojené s mystickou Šambalou. V známej knihe Jamesa Hiltona “Lost Horizon” sa spomína ako jedno z veľmi izolovaných a tajomných miest na svete.

Foto: Karim Gojali

Údolím pretekajú prítoky rieky Indus a vytvárajú veľmi hlboké údolia. Horské úbočia si miestni obyvatelia prispôsobili vytvorením terasovitých políčok, na ktorých pestujú obilie a ovocné stromy. Údolie marhuľových kvetov, aj tak možno nazvať územie bývalého kniežacieho štátu Hunza, ktorý prežil 900 rokov, než ho v roku 1974 zrušil generál Zia-ul Haq.

Foto: Kashmir Global

Oblasť bola až do 30. rokov minulého storočia pre západnú civilizáciu neznáma. Vtedy objavili v Karakoramských horách kultúrny národ, asi 30 000 príslušníkov kmeňa Hunza.  Žili vo výškach 1600 – 2000 m n. m. Pravdepodobne sa jednalo o potomkov vojakov armády Alexandra Veľkého, ktorí sa pomiešali s domorodým ľudom. Boli to pekní, vysokí a urastení ľudia s vyspelým jazykom a tradíciami. Ich potravou bolo hlavne  ovocie, marhule a orechy, obilniny a zemiaky, ktoré si dopestovali na svojich poliach. Mäso jedli tak 2-3 krát do roka, nie však pre chuť, ale pre maximálne využitie všetkých surovín. Keď bola krava alebo koza stará a nedávala mlieko, poslúžila ako potrava. Aj v ľahkých bavlnených odevoch bez problémov zvládali himalájske zimy. Pre svoju silu a vytrvalosť sa vyznamenali ako vynikajúci horskí nosiči.

Hlavným mestom údolia je Karimabad, kedysi Baltit. Tento názov dnes pripomína rovnomenná najstaršia pevnosť stojaca nad mestom od roku 1300. Týči sa pod zasneženými horskými velikánmi ako pozostatok histórie z čias, keď bola Hunza politicky nezávislá. Sídlili v nej kedysi panovníci Hunza a v islamabádských salónoch môžete pri troche šťastia stretnúť aj ich hrdého dediča. Pevnosť slúži ako múzeum s množstvom vzácnych dobových textílií, vybavením kuchyne i obytných miestností. Jej architektúra je vzácnou ukážkou horských palácov s prvkami mughalského štýlu. Architektúra Karimabádu, hlavného mesta karakoramského údolia Hunza, zodpovedá účelnosti a tradíciám. Kamenné obydlia sú dostatočne odolné voči prudkým vetrom a hoci sa svieti petrolejkami a kúri drevom, domáci si lepší a pohodlnejší život ani nechcú predstaviť. Zvykli si totiž, že úrodná zem, životodarná voda a majestátne hory patria k ich koloritu. Ponad mesto sa hadia krivolaké chodníčky starej hodvábnej cesty stratené v spleti kremenných žíl. Na privítanie vám na ramene pristane štipka múky, znak pohostinnosti. V malej reštaurácii môžete povečerať za sprievodu miestnej hudby a nechýba ani tanec. Muž v dlhom plášti si spoza uší vytiahne konce dlhých fúzov a začne tancovať za sprievodu udivených pohľadov európskych turistov.

K rozvoju turistického ruchu tu došlo hlavne koncom 70. rokov, kedy sa otvorila karákóramská diaľnica a do údolia začali prúdiť davy turistov. Ochrannú ruku nad touto oblasťou drží filantrop a milionár Aga Chán, ktorý cez svoju nadáciu financuje rôzne potrebné rekonštrukcie, cez novú výstavbu až k ekologickým programom. Snáď prvýkrát v Pakistane tu môžete na ulici pred každým domom vidieť odpadkové kontajnery. Za všetko hovorí aj 90% gramotnosť tunajšieho obyvateľstva. Mnoho ľudí v údolí Hunza sa vzhľadom podobá Európanom. Sú to prevažne Ismailia, islamská sekta s oveľa liberálnejších zákonmi ako vládnuca sunnitská väčšina.

Foto: Shaun D Metcalfe

Hovorí sa tu troma jazykmi podľa jednotlivých častí údolia, sinsky, burušasky a dardsky. Z iniciatívy nadácie Aga Chána sa tu začalo aj s rekonštrukciou ďalšej pevnosti Baltit, ku ktorej patrí aj malá dedina. Za pozornosť stojí prechádzka jej spletitými životom dýchajúcimi uličkami. Môžete v nich stretnúť archeológov aj architektov, no i nadšencov z celého sveta.

V maličkej obci s názvom Khun Ganeš sa vyskytujú najstaršie nápisy v oblasti vyryté do skál v dávnovekých skriptoch ako Karošti, Brahmi, Gupta atď. Vek niektorých z nich siaha až do obdobia 5000 rokov pred naším letopočtom.

V dedinke Sakar Sar (6272 m) v údolí je svätyňa venovaná istému svätcovi, ktorý prišiel z Afganistanu. Podľa miestnej legendy Baba Gunda prišiel do údolia s prosbou, aby mu dali najesť. Žiaľ, jedlo mu dala iba jedna stará žena. Rozhodol sa preto potrestať celé údolie a zoslal naň povodne a blato. Nikto neprežil, iba táto stará žena.

Foto: Umair Mohsin

Najkrajšie je údolie na jar a jeseň, keď kvitnú všetky ovocné stromčeky, marhule, jablone aj orechy. Farebné reliéfy tvoria na svahoch himalájskych veľhôr úchvatnú kulisu.

Foto: Shaun D Metcalfe

Stretnete sa tu s nádhernou prírodou. Miesto obklopené najvyššími horami ponúka nádhernú prírodu aj históriu. Stretnete sa tu s príbehmi o Hodvábnej ceste aj miestnym folklórom s budhistickými reliéfmi aj svedkami pochodu Alexandra Macedónskeho. A na pamiatku si nezabudnite kúpiť malú kapsičku s tradičnou výšivkou z Hunzy a vložte do nej fľaštičku s mandľovým olejom. Bude voňať aj po rokoch.

úvodné foto: Wikipédia

Galéria